Sie sind hier: Startseite » Slovensky » Vatikanska cirkev » Dokumentácia
Dokumentácia
Katolícka cirkev sa viac nemá nazývať „kresťanskou“!
Čo by povedal Ježiš Nazaretský, keby dnes znovu prišiel na Zem a videl by, čo cirkev urobila z Jeho životného diela?
Vatikán – najväčší vojnový štváč
Ježiš, ten Kristus, učil lásku k nepriateľovi a život bez násilia: „Kto mečom bojuje, mečom zahynie“.
Pápež v Ríme, ako absolútny samovládca cirkevného štátu, viedol sám často vojny a zúčastňoval sa na občianskych vojnách. Pápeži stále znovu zosnovali a podporovali vojny, áno celé národy poštvali proti sebe do vojny – tak ako Byzantcov proti východným Gótom, Frankov proti Langobardom, Normanov proti Štauferom a naopak.
Vatikán rozohnil v 17. storočí 30-ročnú vojnu v Nemecku a 1914 štval vyslanec Vatikánu vo Viedni Habsburgovcov proti Srbom do Prvej svetovej vojny.
Krátko pred Druhou svetovou vojnou odkázal Pápež Pius XII. Hitlerovi, že sa „zdrží akéhokoľvek zatracovania Nemecka, ak bude viesť vojnu proti Poľsku.“ (Deschner, Storočie dejín spásy, Zväzok 2, S. 41 nem. vyd.) Katolícki poľní duchovní posielali vojakov do bitiek s „Božím požehnaním“ vždy na oboch stranách frontov. Vatikán podporoval všetkých fašisticky a pravicovo orientovaných diktátorov v Európe a v Latinskej Amerike. Katolícky kardinál Frings žiadal ako prvý po Druhej svetovej vojne, aby bola Spolková republika opätovne vyzbrojená.
Katolícki duchovní sa rozhodujúco zúčastnili na genocíde chorvátskych fašistov na ortodoxných Srboch 1941-1943, na krvavých čistkách v Argentíne 1976-1983 a na genocíde Hutmov na Tutsioch v Ruande 1994.
Vedúci Jezuiti ospravedlňovali dokonca zavádzanie atómových zbraní a schválili tak zničenie celých národov.
Pápež Ján Pavol II. povedal počas vojny v Golfskom zálive 1991: „Nie sme žiadni pacifisti“. A v roku 1995 vyzýval ku „spravodlivej vojne“ v Bosne. A terajší Pápež odmietol ako kardinál Ratzinger pacifizmus ako „nekresťanský“ niekoľko mesiacov pred jeho zvolením. Teda - odmieta Krista!
Vatikán dodnes ospravedlňuje vo svojom katechizme aj trest smrti.
Intolerantnosť namiesto lásky k blížnemu.
Ježiš vyzval všetkých ľudí k bratstvu a rešpektoval ich slobodnú vôľu.
Cirkev ale inak mysliacich stále znovu krvavo prenasledovala. Od Markionitov cez Katarov a Bohumilov až k Waldensom a Krstiteľom vyhubila všetky hnutia, ktoré nadväzovali na pôvodné kresťanstvo. Svojimi štvavými heslami zodpovedá za židovskú pohromu, zaviedla inkvizíciu a rozdúchala vieru v čarodejnice. Rozširovala cirkevné učenie ohňom a mečom a tým má na svedomí genocídu Indiánov a vyplienenie celého kontinentu. Aj dnes Vatikán prenasleduje náboženské menšiny.
Bohatstvom cirkvi sú krvavé peniaze
Ježiš žil jednoducho a učil, že človek nemá „zhromažďovať poklady, ktoré zožerú mole a hrdza“.
Cirkev nahromadila počas mnohých stáročí náramné bohatstvo tým, že drancovala obyvateľstvo, bez milosti vyberala cirkevný desiatok, obohatila sa na obetiach inkvizície a upaľovaní čarodejníc, falšovala listiny, praktizovala duchovnú pretvárku dedičstva a zaisťovala si daňové slobody a štátne subvencie, ktoré sú v mnohých krajnách dodnes platné. To „dobré“, čo cirkev robí vo svete, to nefinancuje zo svojho obrovského bohatstva, ale z darov veriacich a subvencií jednotlivých štátov.
Tieto subvencie činia- bez započítania cirkevnej dane a štátnych subvencií na verejno-sociálne zariadenia cirkví - v Nemecku najmenej 14 miliárd Eur priamych subvencií a daňových oslobodení za rok. Aj platy biskupov, vrátane celého „dvoranstva“, sú platené štátom, v tomto prípade danými Spolkovými krajinami.
Pápež a cirkev – zvestovatelia zlého
Ježiš učil Boha lásky, ktorý všetky Svoje deti rovnako miluje a urobí všetko, aby ich mal znova pri Sebe. Večné peklo neučil. Neučil ani krstenie dojčiat, ale hovoril: „Najskôr učte a potom krstite.“
Cirkev však zaviedla nútený krst dojčiat a zachováva ho dodnes. Dojča nemá možnosť sa proti tomu brániť. To je proti Ježišovi Nazaretskému; je to manipulácia, duševné súženie bezbranných detí rodičmi v poverení cirkvi.
Tým to však ešte zďaleka nekončí: Cirkev rozširuje dodnes pohanskú predstavu trestajúceho Boha, ktorý potrestá večným zatratením tých ľudí, ktorí nenasledujú kňazskú kastu. Tým dodnes spôsobuje nespočetne mnohým ľuďom strach a hrôzu, podkopáva ich duševné zdravie a odcudzuje ich Bohu. To je hriech proti Svätému Duchu.
Zo všetkých týchto duševných zaťažení, ktoré cirkev spôsobuje ľuďom, vznikajú mnohé duševné choroby, okrem iných takzvané ekleziogénne (cirkevným dogmatizmom spôsobené) neurózy. Pretože je tým postihnutých tak veľa ľudí, vyplýva z toho aj stav dnešného sveta.
Tvorba komplexov viny sexuálne nepriateľskej cirkvi
Cirkev spôsobuje ľuďom obrovské komplexy viny tým, že im stále znovu hrozí vinou a večným zatratením. Potom sa opovažuje tvrdtiť, že ona môže tieto hriechy prostredníctvom kňazov odpustiť, ktoré však, samozrejme, vôbec odpustiť nemôže. (Biblia tu bola vedome manipulovaná: V skutočnosti si majú ľudia navzájom odpúšťať hriechy v modlitbe Otčenáš - to je ešte správne zaznamenané: „ ... ako aj my odpúšťame svojim vinníkom“.)
Sprostredkúva sa tu dojem: „Vy ste všetci hriešnici a dostanete sa dokonca do pekla, ak sa nepodriadite našim ceremóniám“ – to je duševné vydieranie. Keby to robil štát alebo nejaký spolok, potom by sa ihneď zasiahlo a bolo by povedané: To je duševný teror.
Tiež sexuálna nepriateľskosť cirkvi vedie k závažným problémom v spoločnosti, predovšetkým u kňazov. Nútený celibát nemá žiaden biblický základ, je to teda čisto cirkevná tradícia a k tomu neprirodzený stav, prejav cirkevnej sexuálnej nepriateľskosti. Vychádza z toho často pedofília a z nej vyplývajúce hrozné zločiny.
Deti a mladiství sú otrokmi pedofilných kňazov
Napriek všetkým ubezpečovaniam a rečiam, sú sexuálne zločiny v radoch klerikálov ešte stále neobjasnené. Stále znovu sa deti a mladiství stávajú otrokmi pedofilných kňazov. Ďesaťročia boli pedofilní kňazi krytí cirkvou a prekladaní z jednej farnosti do ďalšej. Aj toto je hriech proti Svätému Duchu, pretože nielenže robí z mladých ľudí duševne traumatizovaných, ale ich ešte aj odcudzuje Bohu. Nespočetne mnoho detí z detských domovov, ktoré boli v katolíckych zariadeniach týrané, zneužívané a nútené k práci, nedostalo dodnes žiadne odškodnenie.
Falošný „Svätý Otec“ v Ríme
Ježiš bol jednoduchým skromným človekom, ktorý vo všetkom vzdával úctu Bohu.
Jeho údajní nasledovníci sa po všetky doby obklopovali všetkým možným prepychom, pre ktorý musel národ krvácať. Udržiavajú kult osobnosti a nechávajú sa uctievať ako „Svätý Otec“, napriek tomu, že Ježiš povedal: „Nenechejte sa nazývať otcom“, a: „Len jeden je svätý, váš Otec v nebesiach“. My oslovujeme tohto Otca v Otčenáši jednoducho ako „Otec“, Jeho údajného zástupcu na Zemi však máme oslovovať ako „Vaša svätosť“. Je ten vrchný kňaž rímskej cirkvi zaodetý do pohanských šiat azda viac ako Boh?
Ježiš nechcel kňazskú kastu
Ježiš nedosadil kňazov a nezriadil ani cirkev. On ľuďom priblížil vnútorné náboženstvo srdca, lebo: „Ríša Božia je vo vnútri vo vás!“
Cirkev však urobila z pozitívnych náznakov skorého kresťanstva hladký protiklad toho, čo Ježiš chcel: hierarchicky vybudovanú kňazskú cirkev s rituálmi, nádobami, ošatením a zvykmi, ktoré všetky dokázateľne pochádzajú z pohanstva. Cirkev viazala a viaže ľudí na vonkajšie pohanské rituály, ako uctievanie svätých, púte, rituálne slúženie omše, svätenú vodu, sakrálne ceremónie a drží ich tým uväznených vo vonkajšom náboženstve.
Cirkev - nepriateľská k ženám a deťom
Ježiš sa vždy zasadzoval za ženy a za ich rovnoprávnosť.
Cirkev však utláča ženy od jej vzniku a označuje ich ako ľudí druhej triedy, nechala ich v období upaľovania čarodejníc trýzniť vyberanými metódami mučenia a ukrutne popravovať. Z nemanželských detí kňazov sa stali cirkevní otroci. Dodnes nie sú ženy v cirkvi rovnoprávne. Deti, ktoré vzniknú zo zväzku s kňazmi, sa odnímu svojim otcom a sú odbavené len s minimálnymi alimentami.
Zrada na zvieratách
Ježiš miloval zvieratá. Keď a postil v púšti, priblížili sa k nemu a spriatelili sa s Ním. Prví kresťania žili prevažne vegetariánsky a vylučovali zo svojich obcí okrem vojakov aj poľovníkov.
Cirkev zvieratám dodnes upiera dušu a ospravedlňuje dodnes mnohonásobné trýznenie zvierat pri pokusoch, masovom chove a poľovaní. Cirkevným učením založená podstatná ľahostajnosť, áno opovrhovanie prírodou a zvieratami, má podstatný podiel na dnešnom bezhraničnom brutálnom vykorisťovaní prírody na celej Zemi. Koniec koncov, tu má svoje korene aj klimatická katastrofa.
Napriek týmto všetkým jasným protirečeniam sa cirkev doteraz označuje ako „kresťanská“.
Toto je škandál, ktorý viac nechceme znášať. Koniec s cirkevným nálepkovým podvodom!
My sme slobodní kresťania, ktorí zastupujú Krista Reči na hore. Cítime sa spojení a zaviazaní Kristovi, ktorý žil ako Ježiš Nazaretský medzi nami. Nikto nemusí robiť z pôvodného učenia Nazaretského smerniu pre svoj život. Ale kto sa nazýva „kresťanský“, ten by nemal ustavične konať opak toho, čo učil a chcel Ježiš, ten veľký učiteľ slobody.
Predstavme si: Jeden z našich predkov vyvinul jedinečný produkt najvyššej kvality a priniesol ho na trh. Tento produkt mal najskôr veľké uznanie medzi spotrebiteľmi a vysoko si ho vážili. Avšak potom prišiel produktový pirát a vytvoril pod menom nášho predka menejcenný produkt, ktorý teraz nesie to isté meno, ale je bezcenný, áno po krátkom použití dokonca ľuďom škodí. Ako by sme reagovali?
Jednoducho by sme sa prizerali – alebo by sme sa pokúsili upozorniť našich spolublížnych na podvod, na pirátstvo produktu a nálepkový podvod a varovať ich?
"Freie Christen für den Christus der Bergpredigt
in allen Kulturen weltweit" (Slobodní kresťania pre Krista Reči na hore vo všetkých kultúrach na celom svete)
Pramene:
Karlheinz Deschner, Kriminalgeschichte des Christentums (doteraz deväť zväzkov)
Karlheinz Deschner, Ein Jahrhundert Heilsgeschichte, tiež:
Die Politik der Päpste im 20. Jahrhundert Karlheinz Deschner, Opus Diaboli
Horst Herrmann, Kirchenfürsten
Horst Herrmann, Passion der Grausamkeit
J.R. Grigulevic, Ketzer-Hexen-Inquisitoren
Hubertus Mynarek, Die neue Inquisition
Hubertus Mynarek, Herren und Knechte der Kirche
Matthias Holzbauer, Der Steinadler und sein Schwefelgeruch
Matthias Holzbauer, Verfolgte Gottsucher
Matthias Holzbauer und Gert Hetzel, Des Satans alte Kleider
Peter de Rosa, Gottes erste Diener
Curzio Maltese, Scheinheilige Geschäfte – die Finanzen des Vatikans
Carsten Frerk, Finanzen und Vermögen der Kirche
Vladmir Dedijer, Jasenovac – das jugoslawische Auschwitz und der Vatikan
Wer sitzt auf dem Stuhl Petri?, Band 1-3, Verlag Das Wort
Wynfrith Noll, Wenn Frommsein krank macht
Ernst Klee, „Die SA Jesu Christi“
Neuner und Roos, Der Glaube der Kirche
Carl Anders Skriver, Der Verrat der Kirchen an den Tieren
Elinor Burket und Frank Bruni, Das Buch der Schande – Kinder und sexueller Missbrauch in der katholischen Kirche
Download: Dokumentácia.pdf [119 KB]
